blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG mcross
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
mcross



Je to len strata času?
pridal mcross 17.10. 2006 o 23:09

No, dosť bolo primitívnych srandičiek, namiesto toho sa radšej zamyslime nad nadpisom článku, ktorý sa možno väčšine osadenstva sectoru zdá asi nezmyselný a autor padnutý na hlavu. (Ten druhý bod možno je pravdivý :-) )
Keď som bol ešte malý špunt, hry som (paradoxne) nepotreboval a ajtak mi bolo dobre. Naháňali sme sa po ceste, v lete sme trávili celý deň na futbalovom ihrisku a v zime na priekope za domom a boli sme happy, že sme happy... skráta normálne deti. Neskôr sa do našej rodiny dostal prvý počítač... no, on bol u bratranca, ale chodili sme tam každý týždeň, niekedy aj viackrát, samozrejme počas prázdnin aj na výlety. Keď dostal tú neuveriteľnú mašinu s procesorom 286, na ktorej bolo niečo ako televízna obrazovka a pred tým nejaké písmenka a čísla na bielej doske, niečo sa zmenilo. Počas pobytu uňho sme síce ešte vždy chodili na kupko a na pouličný futbal, no trávili sme stále viac a viac času v izbe a čumeli na tie parádne hry ako Commander Keen 4, Titus the Fox, Supaplex, Space Goose, Test Drive 2, Dangerous Dave, či tie prastaré motorky a formuly. Dodnes mám na to krásne spomienky a keď sa nudím, tak si niečo z mládí stiahnem a zahrajem znova. Po čase sa na bratrancovom stole usadila 486-ka a Jazz Jackrabbit sa stal mojím najlepším kamošom, kým bratránko (o 9 rokov starší) dumal, ako vytrieskať ľudí vo Warcrafte 2 alebo ako vytrieskať mňa v Mortal Kombat 2 a 3. Každú nedeľu som nedočkavo vyčkával a dúfal, že pôjdeme k nemu a ja si znova zahrajem na PC. Cez týždeň som si písal do zošita názvy levelov v Jazzovi, mená postáv a údery v Mortal Kombate, stratégie na prejdenie ťažkého miesta v Supaplexe a všetky iné informácie, týkajúce sa hier. Myslel som na ne často a hry moje myšlienky odpútavajú od iných vecí dodnes. Raz som mal narodky a ako darček od bratranca som dostal... jeho comp na mesiac! A tak som hral a hral, až ma to začalo nudiť... nové hry v nedohľadne a staré obohraté do zdivenia. Ani ma to potom tak nemrzelo, keď som ho musel vrátiť. Potom som ešte chodil k nemu hrávať NFS, tak ako aj k spolužiakovi, ktorý dostal PC ako prvý z triedy. 

Vlastný počítač som dostal pomerne neskoro, v roku 1999, bola tovšak stará šunka s procesorom 486. A tak som začal opäť hrať staré známe hry, tentokrát s ešte väčšou vervou, pretože komp už mali viacerí a disketový výmený trading prekvital. Tí najvyspelejší veselo hrali Diablo, Halfa, či NFS 3, no mne vtedy stačil Jet Pack, Xenon 2, či Agent Sam. Hral som rozumne, školu som nezanedbával a rodičia boli preto vpoho.

Bylo nebylo, rok nato som dostal otcov comp, vtedy celkom poplatný svojej dobe. Pentium 2 433 MHz s 64 MB RAMky bolo ideálne pre eNeFeSká, GTA1 a 2, Diablo, NHL 98 - 2002, Worms 2, Half-Life, Baldurs Gate, THPS 2, Heroes 3, Carmageddon, Robin Hood, Commandos1,2, Silver a ešte jak tak zvládalo Maxa Payna a Icewind Dale II... to som vypísal hry ktoré ma bavili najviac, množstvo iných sa ohrialo na kompe len krátko (čo neznamená, že boli zlé) napr. emulovaný Crash Bandicoot 2 a 3 alebo Fifa 98, C&C Tiberian Sun, Praetorians či The Thing. Mal som aj internet a tak som sťahoval autá do hier a užívateľské príručky odfanúšikov. To už som hral dlhšie a intenzívnejšie a pamätám si, kedy som sa prvýkrát vy...kašlal na písomku z biológie kvôli Wormsom. Bolo to až na gympli.. dovtedy som bol slušňák :-P a potom sa to už tiahlo. Hral som do večera a učil som sa len tak pomimo a cez víkendy som ešte bol často u synovca, ktorý mal PS One a PS 2 a aj tam som vyskúšal mnoho hier... taká ruská verzia Crash Team Racing - 12 hodín V JEDNOM KUSE, či Gran Turismo 2 a potom aj 3 s dokonalou grafikou. Starší mi vraveli, že už by toho hrania bolo dosť... no ešte sa to len začínalo, no s kompom sa niečo dialo... to viete internet a žiadny antivirák (načo sťahovť antiviry, stačia nové updaty do hier). Mimoto som sa v prvom ročníku gymnázia učil programovať, ale keď nám skončila informatika, skončil aj môj záujem. 

V jeseni roku 2004, v treťom ročníku gymka som dostal môj terajší komp (teray už šunka, bohužiaľ) a hral som všetko, stačí si pozrieť v mojom profile "prešiel som" prípadne prečítať recenzie. Hral som nové pecky ako NFSU1,2, MW, Max Payne 2, GTA: SA, Doom 3, Princ SoT, WW, SW: KoTOR a ešte veľa veľa ďalších, ktoré sa mi nechce spomínať. Plus, doháňal som starši hry, ktoré mi predchádzajúci komp nespustil, alebo som ich vtedy nemal. Hral som každý deň, často do noci, škola ma netrápila, niečo málo som  sa predsa len učil od tej desiatej večer a keď mala byť nejaká písomka tak aj trošilinku viac. Pred maturitou som si ešte strihol Hidden and Dangerous 2 a pred prijímačkami na VŠ som namiesto testových otázok testoval Heroes V. Po prijatí som celé prázdniny gejmil, až ma z toho bolí hlava, ale taký Riddick, či MGS 2 stáli za to. Ale... čím som bol starší, tým menej spolužiakov hralo hry a tie sa stávali vždy menej a menej vhodnou témou na začatie rozhovoru. Kamoši chodili von, večer na disku, prípadne do klubu alebo pozrieť film, hry hrali len príležitostne a vášnivých hráčov pomaly ubúdalo... podobne ako aj mojich kamarátov. Záujmy sa diferencovali - jeden robil s elektronikou, iný si tunoval doma škodovku, ďalší zasa chodili na futbalové tréningy. Ja som chodil domov. Hrať. Aj v piatok večer, keď ma volali na ožran-párty. Na jednej strane som aspoň neholdoval alkoholu a bol som skoro furt doma, na druhej strane som nemal nijaký spoločenský život. Povedal som niekomu, že hrajem hry a razom som bol decko v jeho očiach. Ostatne... kvôli odpovedi "radšej hry" som sa rozišiel s priateľkou. Teraz trávim čas na internete a som zaregistrovaný asi na piatich portáloch, a hrajem 2 online hry. Teda, hral som... kvôli škole pomaly končím, tu sa za nevedomosti nedá dvojka... tu sa za to vyhadzuje :-P

Boli všetky tie hry stratou času? Ochudobnil som sa o pár rokov? O mladosť? Ťažko povedať... boli časy, keď som PC zapínal len preto, že proste PC je tu na to, aby bolo zapnuté. No boli tu aj hry, na ktoré nikdy nezabudnem. Ktoré mi priniesli množstvo, síce virtuálnych, ale krásnych zážitkov. Možno sa mi to len, zdá, ale tieto hry tu boli väčšinou pred nejakým časom a nové tituly sú už len na prejdenie a odinštalovanie. Možno je to len dané vekom a lepšími spomienkami na stré hry, lebo vtedy som bol hrám viac otvoreným hrali sme ich s kamošmi a hrali sme ich s radosťou. Môžem povedať, že herne som už dospel... zahrajem si niečo, čo naozaj stojí za to a nežerem už každú blbosť. A takto by to malo byť - hry sú tu re nás, nie my pre hry. Hrajme s rozvahou a počítajme čas strávený hraním, lebo stačí málo a čas pekne strávený sa zmení na čas navždy stratený.

Ak ste to dočítali až tu, tak vám neverím RoFL



Prístupov 4149
Kvalita článku
(100%) hlasov 3

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Hadaj
[ 30.11.2006] (príspevkov 0)
Bosses
[ 4.11.2006] (príspevkov 0)
Je to len strata času?
[ 17.10.2006] (príspevkov 6)